Inšpirácia medzi ikonami: moja návšteva MAK vo Viedni
Keď sa história stane zdrojom nových nápadov Ako mladý interiérový dizajnér sa často ocitám v situácii, keď hľadám balans medzi moderným životným štýlom a nadčasovosťou. Pri navrhovaní interiéru je ľahké podľahnúť trendom, ale skutočná sila dizajnu podľa mňa spočíva v schopnosti nájsť hlbšie korene – a tie často ležia v minulosti. Preto som sa nedávno vybral do Múzea úžitkového umenia MAK vo Viedni, aby som načerpal inšpiráciu v oddelení venovanom secesii a viedenskej moderne.
MAK je fascinujúce miesto – budova sama dýcha históriou, no zároveň pôsobí otvorene a prístupne. Prechádzka jeho zbierkami je ako cesta časom, počas ktorej sa človek učí, že dizajn nie je len o kráse, ale aj o kultúrnom kontexte, v ktorom vzniká.
Secesia: krása v geometrii a detailoch
Moja prvá zastávka viedla k zbierke venovanej secesii. Už pri vstupe človeka pohltí charakteristická estetika prelomu storočí – ornamentálne vzory, geometria, čistota tvarov, precíznosť v detailoch.
Najviac ma oslovila tvorba Wiener Werkstätte – dielní, ktoré v roku 1903 založili Josef Hoffmann a Koloman Moser. Ich filozofia, že interiér má byť „totálnym umeleckým dielom“, znie aj dnes neuveriteľne aktuálne. Vystavené stoličky, vitríny či textílie pôsobili elegantne, nadčasovo a zároveň funkčne. Páčilo sa mi, že každý detail – od vzoru tapety po kovanie nábytku – bol súčasťou jedného vizuálneho jazyka.
Ako dizajnéra ma fascinuje, že Wiener Werkstätte dokázali spájať umelecký luxus s praktickosťou. Premýšľal som, ako by tieto princípy fungovali v dnešnom interiéri – napríklad v spojení prírodných materiálov, čistých línií a decentnej, no výraznej výzdoby.
Thonet: revolúcia v krivke
Ďalšou zastávkou bola zbierka ohýbaného nábytku. Pre mňa ako tvorcu je Michael Thonet akýmsi priekopníkom minimalizmu, ešte predtým, než toto slovo vôbec existovalo. Jeho legendárna stolička č. 14 – známa aj ako „kaviarenská stolička“ – je ikonou, ktorú pozná celý svet. A keď ju človek vidí v originálnej podobe, vystavenú v MAK-u, pochopí jej genialitu.
Jednoduchý ohýbaný buk, šesť častí, skrutky – a výsledkom je stolička, ktorá zmenila dejiny nábytkového dizajnu. Thonet dokázal, že krása nemusí byť komplikovaná. To je niečo, čo ma osobne veľmi oslovuje: hľadanie elegancie v jednoduchosti.
Prechádzajúc medzi exponátmi, uvedomil som si, že mnohé dnešné minimalistické kolekcie vlastne nadväzujú na túto tradíciu. A zároveň som sa pristihol, ako rozmýšľam nad tým, ako by Thonetova filozofia mohla fungovať v spojení s modernými technológiami, napríklad s 3D tlačou alebo novými kompozitnými materiálmi.
J. & J. Kohn: súrodenci ohýbaného dreva
Popri Thonetovi by bola chyba nespomenúť ďalšieho významného výrobcu ohýbaného nábytku – firmu J. & J. Kohn. V MAK som mal možnosť vidieť nádherné kusy z ich dielne, ktoré ukazujú, že ohýbanie dreva nebolo len technológiou, ale aj umeleckou disciplínou.
Kohnovci dokázali preniesť ohýbanú formu do sofistikovanejších, dekoratívnejších kusov. Ich stoličky a kreslá sú hravé, s prepracovanými detailmi, no stále praktické. Je v nich cítiť viac ornamentu než u Thoneta, a práve táto rozdielnosť ukazuje, aký široký potenciál mala technológia ohýbania.
Pre mňa ako dizajnéra to bolo poučenie: technika sama o sebe je len základ – dôležité je, ako ju dokáže autor interpretovať a aký príbeh do nej vloží.
Čo si z MAK-u odnášam
Po niekoľkých hodinách strávených v múzeu som vyšiel na ulicu plný myšlienok a nápadov. V hlave som si niesol tri kľúčové lekcie:
1. Jednota detailu a celku – od Wiener Werkstätte som sa naučil, že interiér má fungovať ako harmonický celok, v ktorom má každý detail svoje miesto.
2. Sila jednoduchosti – Thonet ma opäť presvedčil, že genialita spočíva v jednoduchosti a funkčnosti.
3. Variabilita technológie – Kohn mi ukázal, že aj tá istá technika môže mať mnoho tvárí, ak sa k nej pristupuje kreatívne.
Múzeum MAK tak pre mňa nebolo len miestom obdivu historických artefaktov, ale aj zdrojom inšpirácie, ktorý sa priamo premieta do mojej práce.
Záver: minulosť ako inšpirácia pre budúcnosť
Návšteva MAK-u ma utvrdila v tom, že história dizajnu nie je len minulosťou, ale aj kompasom pre budúcnosť. Keď sa človek pozrie na stoličku z roku 1900 a zistí, že by perfektne zapadla aj do moderného loftu alebo minimalistického bytu, uvedomí si nadčasovosť týchto princípov.
Ako interiérový dizajnér hľadám stále nové spôsoby, ako spájať minulosť so súčasnosťou. A práve MAK mi ukázal, že tie najlepšie odpovede niekedy ležia ukryté v zbierkach múzeí – čakajú, kým ich niekto znovu objaví a prenesie do dnešného života.
14.12.2025
SPOLUPRACUJEME
Starožitnosti R1 © 2026