Ako spoznať pravú starožitnosť?
Po prečítaní článku o tom, čo je starožitnosť, prichádza ďalšia otázka:Ako zistím, že predmet, ktorý mám doma alebo na trhu, je naozaj pravá starožitnosť a nie len stará alebo napodobenina? Rozpoznanie originálu od falzifikátu nie je vždy jednoduché, no existuje niekoľko základných znakov, podľa ktorých sa môžete orientovať.
1. Vek predmetu
Najdôležitejší ukazovateľ. Originálne starožitnosti nesú stopy času:
• Patina – prirodzený povrchový povlak na kovoch, dreve či porceláne, ktorý vzniká starnutím.
• Opotrebovanie – jemné ryhy, vyšúchané hrany, drobné prasklinky v laku či skle.
• Materiály – staré techniky spracovania a materiály (napr. masívne drevo, ručne fúkané sklo).
2. Remeselné spracovanie
Starožitnosti sú väčšinou ručná práca. Detaily nebývajú dokonale symetrické, ako pri modernej sériovej výrobe. Ručne vyrezávaný nábytok či kované kovania majú drobné nepravidelnosti, ktoré svedčia o poctivej práci majstra.
3. Značky a podpisy
Mnohé predmety majú značky výrobcu, podpis autora alebo pečate. Tie môžu prezradiť pôvod, rok výroby a zvýšiť hodnotu.
• Na porceláne hľadajte značky manufaktúr.
• Na obrazoch podpisy autorov.
• Na nábytku vyrazené či vypálené značky dielne.
Pozor: falšovanie značiek je bežné, preto je potrebné skúmať ich autentickosť.
4. Dokumentácia a pôvod
Najvyššiu hodnotu má predmet s jasným pôvodom. Ak viete doložiť, že skrinka stála v dome vašich prastarých rodičov už pred sto rokmi, alebo máte k šperku pôvodný doklad, ide o silný dôkaz autenticity.
5. Konzultácia s odborníkom
Niektoré falzifikáty sú tak dokonalé, že ich laik nerozozná. Preto sa oplatí osloviť znalcov starožitností, aukčné domy alebo galérie. Profesionálne ocenenie vám dá istotu a môže odhaliť skrytú hodnotu.
6. Varovné signály falzifikátu
Na trhu so starožitnosťami sa často objavujú napodobeniny. Skúsený zberateľ vie odhaliť viaceré detaily, ktoré laikovi môžu uniknúť:
• Neprirodzená uniformita – skutočné starožitnosti majú prirodzené nerovnosti spôsobené ručnou prácou a vekom. Falzifikáty pôsobia „príliš dokonale“ alebo sériovo.
• Umelo vytvorená patina – falšovatelia často používajú chemické postupy či mechanické poškodenia na napodobenie staroby. Umelá patina však býva povrchová, monotónna a nepôsobí prirodzene v štruktúre materiálu.
• Nesúlad materiálov a techník – napríklad nábytok údajne z 18. storočia, no s modernými klincami či skrutkami. Alebo obraz s plátnom a farbami, ktoré sa začali používať až o desiatky rokov neskôr.
• Chýbajúca alebo nesprávna signatúra – značky výrobcov, pečate či podpisy autorov sú často kľúčové. Falzifikát môže mať značku nesprávne umiestnenú, s odlišnou typografiou, alebo v prevedení, ktoré nezodpovedá obdobiu.
• Disproporcia medzi stavom a vekom – predmet údajne starý 200 rokov vyzerá ako nový. Pri pravých starožitnostiach je prirodzené mierne opotrebovanie, stopy používania či zmeny spôsobené časom.
• Neprimerane nízka cena – originály si udržujú hodnotu. Ak je cena podozrivo výhodná, väčšinou ide o kópiu alebo predmet bez zberateľskej hodnoty.
Záver:
Rozpoznať pravú starožitnosť je umenie, ktoré sa učí roky. Základom je všímať si detaily, mať otvorené oči a nehanbiť sa pýtať odborníkov. Každý originálny kus v sebe ukrýva históriu, príbeh a dušu, ktorú napodobenina nikdy nemôže nahradiť. V ďalšom článku sa pozrieme na to, ako sa starožitnosti oceňujú a čo všetko určuje ich trhovú hodnotu.
20.10.2025
SPOLUPRACUJEME
Starožitnosti R1 © 2025